Arĉtrio

El Vikipedio, la libera enciklopedio

Arĉtrio estas ĉambromuzika ensemblo, konsistanta el tri arĉinstrumentoj. Tipa estas ensemblo el violono, vjolo kaj violonĉelo, sed ankaŭ ekzistas verkoj por du violonoj kaj unu vjolo. Tre konataj estas ekzemple la arĉtrioj de Haydn, Beethoven kaj Schubert.

Komponaĵoj por violono, vjolo kaj violonĉelo[redakti | redakti fonton]

  • Luigi Boccherini: 6 Tercetti F, c, A, D, E, F op.14 G 95–100 (1772); 6 Tercetti f, G, E, D, C, E op.34 G 101–106 (1781); 6 Tercettini A, G, B, E, D, F op.47 G 107–112 (1793)
  • Wolfgang Amadeus Mozart: Divertimento Es KV 563 (1788)
  • Ludwig van Beethoven: arĉtrio E♭ op. 3 (1792); serenadeo D op. 8 (1797); arĉtrio G op. 9 n-ro 1 (1797/98); arĉtrio D op. 9 n-ro 2 (1797/98); arĉtrio c op. 9 n-ro 3 (1797/98)
  • Johann Nepomuk Hummel: trio por violono/vjolo, vjolo und violonĉelo E♭ (1799); trio por violono/vjolo, vjolo und violonĉelo G (1801)
  • Anton Reicha: arĉtrio F (antaŭ 1809)
  • Franz Schubert: arĉtrio B♭ D 471 (1816); arĉtrio B♭ D 581 (1817)
  • Carl Reinecke: arĉtrio c op.249 (1898)
  • Leó Weiner: arĉtrio g op. 6 (1908)
  • Sergej Tanejev: arĉtrio D (1879/80); arĉtrio b (1913)
  • Max Reger: arĉtrio a op. 77b (1904); arĉtrio d op. 141b (1915)
  • Anton Webern: arĉtrio op. 20 (1926/27)
  • Paul Hindemith: arĉtrio op. 34 (1924); arĉtrio o.op. (1933)
  • Bohuslav Martinů: arĉtrio n-ro 1 B♭ 136 (1923); arĉtrio n-ro 2 B♭ 238 (1934)
  • Albert Roussel: arĉtrio op. 58 (1937)
  • László Lajtha: serenado op. 9 (1927); arĉtrio n-ro 2 op. 18 (1932); arĉtrio n-ro 3 op. 41 Soirs transsylvains (1945)
  • Heitor Villa-Lobos: arĉtrio W 460 (1945)
  • Arnold Schönberg: arĉtrio op. 45 (1946)
  • Johann Nepomuk David: arĉtrio G (1931); arĉtrio op. 33, n-ro 1 Nicolo Amati in memoriam (1945); arĉtrio op. 33, n-ro 2 Antonio Stradivario in memoriam (1945); arĉtrio op. 33, n-ro 3 Giuseppe Guarneri del Gesù in memoriam (1948); arĉtrio op. 33, n-ro 4 Jacobo Stainer in memoriam (1948)
  • Bertold Hummel: arĉtrio op. 1b (1948)
  • Sándor Veress: Trio per archi (1954)
  • Bertold Hummel: Adagio „in memoriam Benjamin Britten“ por arĉtrio op. 62a (1976)
  • Iannis Xenakis: Ikhoor (1978)
  • Sofia Gubaidulina: arĉrtio (1988)
  • Krzysztof Penderecki: arĉtrio (1991)

Verkoj por du violonoj kaj unu vjolo[redakti | redakti fonton]

  • Antonín Dvořák: trio C op. 74 (1887); Drobnosty [miniaturoj] op. 75a (1887)
  • Sergej Tanejev: trio D op. 21 (1907)
  • Ernst Toch: serenado, op 25 (1916)
  • Zoltán Kodály: serenado op. 12 (1910–1920)
  • Bohuslav Martinů: serenado n-ro 2 h216 (1932)