Saltu al enhavo

Interslava lingvo

Pending
El Vikipedio, la libera enciklopedio
Interslava lingvo
medžuslovjansky jezyk
меджусловјанскы језык
Flago de la interslava lingvo
Flago de la interslava lingvo
internacia planlingvo tut-slava planlingvo zona planlingvo
Regiono Meza, Orienta kaj Sudorienta Eŭropo
Parolantoj 3 000–4 000
Skribo latina kaj cirila
Kreinto Jan van Steenbergen kaj Vojtěch Merunka
Dato 2011–2017
Lingvistika klasifiko
Hindeŭropa
Slava
Ĉiuslava
Interslava
Oficiala statuso
Oficiala lingvo en Nenie
Reguligita de Interslava Komitato
Lingvaj kodoj
Lingvaj kodoj
  ISO 639-3 isv
  Glottolog inte1263
Angla nomo Interslavic
Franca nomo langue interslave
Fontoj Slava lingvaro
Vikipedio
vdr
Vojtěch Merunka kaj Jan van Steenbergen dum la Dua Konferenco pri la Interslava Lingvo, Hodonín (Ĉeĥio), 2018

Interslava lingvo aŭ memnome medžuslovjansky (меджусловјанскы per la cirila alfabeto) estas zona planlingvo kreita surbaze de la slavaj lingvoj. Ĝia celo estas helpi parolantojn de diversaj slavaj lingvoj komuniki inter ili kaj ankaŭ helpi al fremdlingvaj parolantoj por interkomunikiĝi kun slavoj.[1] La nuna interslava estas la rezulto de unuigo dum la jaroj 2011–2017 de tri antaŭaj tutslavaj lingvoprojektoj:

En aŭgusto de 2021, la Fejsbuka grupo de la interslava lingvo havis pli ol 15 000 membrojn.[2]

Alfabeto kaj prononco

[redakti | redakti fonton]

Interslava skribeblas kaj per la latina kaj per la cirila abocoj.[3]

LatinaCirilaAlternativeElparolo (IFA)
A aA аɑ ~ a
B bБ бb
C cЦ цts
Č čЧ чlat. cz, cx; esperante ĉ ~
D dД дd
DŽ džДЖ джlat. , dzs, dzx; esperante: ĝ ~
E eЕ еɛ ~ e
Ě ěЄ єlat. e; cir. еѣ ~ ʲɛ ~ ɛ
F fФ фf
G gГ гɡ ~ ɦ
H hХ хesperante ĥx
I iИ иi ~ ji
J jЈ јcir. йj
K kК кk
L lЛ лl ~ ɫ
Lj ljЉ љcir. ль ~ ʎ
M mМ мm
N nН нn
Nj njЊ њcir. нь ~ ɲ
O oО оɔ
P pП пp
R rР рr
S sС сs
Š šШ шlat. sz, sx; esperante ŝʃ ~ ʂ
T tТ тt
U uУ уu
V vВ вv ~ ʋ
Y yЫ ыlat. i; cir. иi ~ ɪ ~ ɨ
Z zЗ зz
Ž žЖ жlat. ż, zs, zx; esperante ĵʒ ~ ʐ

Gramatiko

[redakti | redakti fonton]

Substantivoj

[redakti | redakti fonton]

La interslava estas fleksihava lingvo. Ekzistas tri genroj por substantivoj (vira, ina kaj neŭtra) kaj sep kazoj (nominativo, akuzativo, genitivo, dativo, instrumentalo, lokativo kaj vokativo).

Kazo / GenroVira, malmolaVira, molaNeŭtra, malmolaNeŭtra, molaIna, malmolaIna, molaIna, -Ø
singularo
Nom. dommužslovomorježenazemjakost
Aku. dommužaslovomorježenuzemjukost
Gen. domamužaslovamorjaženyzemjekosti
Dat. domumužuslovumorjuženězemjikosti
Instr. domommužemslovommorjemženojuzemjejukostju
Lok. domumužuslovumorjuženězemjikosti
Vok. domemužuslovomorježenozemjokosti
pluralo
Nom. domymužislovamorjaženyzemjekosti
Aku. domymuževslovamorjaženyzemjekosti
Gen. domovmuževslovmor(ej)ženzem(ej)kostij
Dat. domammužamslovammorjamženamzemjamkostam
Instr. domamimužamislovamimorjamiženamizemjamikostami
Lok. domahmužahslovahmorjahženahzemjahkostah

Adjektivoj

[redakti | redakti fonton]
KazoVira sg.Ina sg.Neŭtra sg.Vira pl.Ina/neŭtra pl.
Nom. dobrydobradobrodobridobre
Aku. dobrudobryh
Gen. dobrogodobrojdobrogodobryh
Dat. dobromudobrojdobromudobrym
Instr. dobrymdobrojudobrymdobrymi
Lok. dobromdobrojdobromdobryh

Adjektivo adverbigeblas per la finaĵo -o (aŭ -e post mola konsonanto): dobro "bone" svěže "freŝe".[4]

Personaj pronomoj
Singularo Pluralo
1-a persono 2-a persono 3-a persono 1-a persono 2-a persono 3-a persono
vira neŭtra ina vira neŭtra, ina
Nom. jatyononoonamyvyonione
Aku. mene (me)tebe (te)(n)jego(n)junasvas(n)jih
Gen. menetebe(n)jego(n)jej
Dat. mně (mi)tobě (ti)(n)jemu(n)jejnamvam(n)jim
Instr. mnojutoboju(n)jim(n)junamivami(n)jimi
Lok. mnetobe(n)jim(n)jejnasvas(n)jih

Nombrovortoj

[redakti | redakti fonton]

La kvantaj nombroj 1-10 estas:

1 jedin, jedna, jednoједин, једна, једно
2 dva, dvěдва, двє
3 triтри
4 četyriчетыри
5 petпет
6 šestшест
7 sedmседм
8 osmосм
9 devetдевет
10 desetдесет

Pli grandaj nombroj formeblas per aldonado de -nadset al la nombroj 1-9, -deset al dekoj, kaj -sto al centoj.

Ordaj nombroj formeblas per aldonado de la adjektiva finaĵo -y al la kvantaj nombroj, escepte de prvy "unua", drugy/vtory "dua", tretji "tria", četvrty "kvara", stoty/sotny "centa", tysečny "mila".

Ekzemplo: dělati "fari"
nuntempa tensopasinta tensoestonta tensokondicionaloimperativo
1 sg. jadělajujesm dělal(a)budu dělatibyh dělal(a)
2 sg. tydělajjesi dělal(a)budeš dělatibys dělal(a)dělaj
3 sg. ondělajedělalbude dělatiby dělalnehaj dělaje
onadělalaby dělala
onodělaloby dělalo
1 pl. mydělajemojesmo dělalibudemo dělatibyhmo dělalidělajmo
2 pl. vydělajetejeste dělalibudete dělatibyste dělalidělajte
3 pl. onidělajutdělalibudut dělatiby dělalinehaj dělajut
infinitivo dělati
nuntempa aktiva participo dělajuči (-juči, -juča, -juče)
pasinta pasiva participo dělany (-na, -ne)
verba substantivo dělanje

La Patro Nia[5]:

LatineCirile
Otče naš, ktory jesi v nebesah,
nehaj sveti se ime Tvoje.
Nehaj prijde kraljevstvo Tvoje,
nehaj bude volja Tvoja, kako v nebu tako i na zemji.
Hlěb naš vsakodenny daj nam dnes,
i odpusti nam naše grěhy,
tako kako my odpuščajemo našim grěšnikam.
I ne vvedi nas v pokušenje,
ale izbavi nas od zlogo.
Ibo Tvoje jest kraljevstvo i moč i slava, na věky věkov.
Amin.
Отче наш, кторы јеси в небесах,
нехај свети се име Твоје.
Нехај пријде краљевство Твоје,
нехај буде воља Твоја, како в небу тако и на земји.
Хлєб наш всакоденны дај нам днес,
и одпусти нам наше грєхы,
тако како мы одпушчајемо нашим грєшникам.
И не введи нас в покушенје,
але избави нас од злого.
Ибо Твоје јест краљевство и моч и слава, на вєкы вєков.
Амин.

Referencoj

[redakti | redakti fonton]

Vidu ankaŭ

[redakti | redakti fonton]

Eksteraj ligiloj

[redakti | redakti fonton]