Loránd Benkő

El Vikipedio, la libera enciklopedio
Loránd Benkő
Persona informo
Naskiĝo 19-an de decembro 1921 (1921-12-19)
en Oradea
Morto 17-an de januaro 2011 (2011-01-17) (89-jaraĝa)
en Budapeŝto
Tombo Tombejo Farkasrét
Lingvoj hungara
Ŝtataneco Hungario
Familio
Frat(in)o Samu Benkő
Okupo
Okupo lingvisto • historiisto de scienco
vdr

BENKŐ Loránd (benkeo:) estis hungara ligvisto naskita en Nagyvárad la 19-an de decembro 1921 kaj mortinta la 17-a de januaro 2011.

Biografio[redakti | redakti fonton]

Loránd Benkő studis la fakojn pri hungara-itala lingvoj kaj historio inter 1941 kaj 1944 en Koloĵvaro en 1944-45 en Budapeŝto. Li instruis ekde 1946 en la Universitato de Budapeŝto. Li estis ekde 1977 la prezidanto de la Asocio de la Hungara Lingvoscienco, ĉefredaktoro de la revuo Magyar Nyelvőr. Lia ĉefesplorkampo estis la historio de la hungara lingvo.

Titoloj, premioj, distingoj[redakti | redakti fonton]

  • Kandidato de lingvosciencoj 1952, doktoro 1960; Ano koresp. de MTA 1965, ano ordinara 1976; Ano de la Finna Leona Kavalierordeno 1970; Orgrado de Labormeritordeno; Révai Miklós-memormedalo 1980; Pais Dezső-premio 1988; Apáczai Csere János-premio 1991; Déry Tibor-rekompenco 1993; Széchenyi-premio 1996.

Verkoj[redakti | redakti fonton]

  • A Nyárádmente földrajzi nevei, 1947;
  • A régi magyar személynévadás, 1949;
  • A családnév-változtatás kérdései, 1950;
  • Magyar nyelvjárási bibliográfia 1817-1949 (kun Lőrincze Lajos), 1951;
  • Történeti magyar nyelvtan I-II., egyetemi jegyz., 1951;
  • A magyar ly hang története, 1953;
  • Helyesírásunk időszerű kérdései (kun Deme László kaj Géza Bárczi), 1955;
  • Magyar nyelvjárástörténet, 1957;
  • A magyar irodalmi írásbeliség a felvilágosodás korának első szakaszában, 1960;
  • A magyar helyesírás szabályai, red. (kun Fábián Pál kaj Bárczi Géza), 1954, 10. kiad., 1961, 11. jav. kiad., 1984;
  • A földrajzi nevek nyelvtörténeti tanulságai, Szeged, 1965;
  • A magyar nyelv története, egyetemi tankönyv (kun Bárczi Géza kaj Berrár Jolán], 1967;
  • A nyelvföldrajz történeti tanulságai, 1967;
  • A magyar nyelv történeti-etimológiai szótára I-IV., ĉefred., I. köt. 1967, II. köt. 1970, III. köt. 1976, IV. köt. 1984;
  • The Hungarian Language, kunulred., Hága-Párizs-Bp., 1972;
  • Az irodalom szerepe nyelvünk életében, 1978;
  • Az Árpád-kor magyar nyelvű szövegemlékei, 1980;
  • Kazinczy Ferenc és kora a magyar nyelvtudomány történetében, 1982;
  • A magyar fiktív (passzív) tövű igék, 1984;
  • Tanulmányok a magyarság honfoglalás előtti történetéből (kun György Györffy), 1985;
  • A történeti nyelvtudomány alapjai, 1988;
  • A magyar nyelv történeti nyelvtana, ĉefred., 1991- [II/1. A kései ómagyar kor, 1992; II/2. A kései ómagyar kor. Mondattan, szöveggrammatika, 1994];
  • A moldvai csángók eredete a nyelvtudomány szemszögéből, 1990;
  • Pais Dezső, monogr., 1993;
  • Etymologisches Wörterbuch des Ungarischen I/1., I/2., red., I/3., red., 1993, 3., 4., ĉefred., 1993, II/4., II/5., red., 1994.