Armena alfabeto
El Vikipedio
La armena alfabeto estas uzata por skribi la armenan lingvon ekde la jaro 405 aŭ 406 p.K. kreita de la armena sanktulo Mesrop Maŝtoc por traduki la Biblion. oni pensas ke la alfabeto venas de la pahleva lingvo aŭ de la siria, sed la vortordo tre similas al la greka lingvo. Ĝis la 19-a jarcento la klasika armena (grabaro) estis la literatura ligvo kaj de tiam ĝi estis uzita por verki en la du modernaj literaturaj dialektoj de la lingvo, orienta kaj okcidenta armenaj kiuj disvolviĝis dum la sama epoko sed en diversaj regionoj kie ili troviĝis disigitaj en du grandaj imperioj, la Otomana kaj la Persa kaj poste la Rusa.
Alfabeto [redakti]
| Litero | Nomo | Elparolo | Transliterumado | numera valoro | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Tradicia rafio | Reformita grafio | Elparolo | Klasika armena lingvo (grabaro) | Orient-armena lingvo | Okcident-armena lingvo | Klasika armena lingvo (ISO 9985) |
||||
| klasika armena | orienta armena | okcidenta armena | ||||||||
| Ա ա | այբ | [aɪb] | [aɪpʰ] | [ɑ] | a | 1 | ||||
| Բ բ | բեն | [bɛn] | [pʰɛn] | [b] | [pʰ] | b | 2 | |||
| Գ գ | գիմ | [gim] | [kʰim] | [g] | [kʰ] | g | 3 | |||
| Դ դ | դա | [dɑ] | [tʰɑ] | [d] | [tʰ] | d | 4 | |||
| Ե ե | եչ | [jɛtʃʰ] | [ɛ], Komence [jɛ]1 | e | 5 | |||||
| Զ զ | զա | [zɑ] | [z] | z | 6 | |||||
| Է է | է | [ɛː] | [ɛ] | [ɛː] | [ɛ] | ē | 7 | |||
| Ը ը | ըթ | [ətʰ] | [ə] | ë | 8 | |||||
| Թ թ | թո | [tʰo] | [tʰ] | t‘ | 9 | |||||
| Ժ ժ | ժէ | ժե | [ʒɛː] | [ʒɛ] | [ʒ] | ž | 10 | |||
| Ի ի | ինի | [ini] | [i] | i | 20 | |||||
| Լ լ | լիւն | լյուն | [lʏn]2 | [l] | l | 30 | ||||
| Խ խ | խէ | խե | [χɛː] | [χɛ] | [χ] | x | 40 | |||
| Ծ ծ | ծա | [tsɑ] | [tsʼɑ] | [dzɑ] | [ts] | [tsʼ] | [dz] | ç | 50 | |
| Կ կ | կեն | [kɛn] | [kʼɛn] | [gɛn] | [k] | [kʼ] | [g] | k | 60 | |
| Հ հ | հո | [ho] | [h] | h | 70 | |||||
| Ձ ձ | ձա | [dzɑ] | [tsʰɑ] | [dz] | [tsʰ] | j | 80 | |||
| Ղ ղ | ղատ | [ɫɑt] | [ʁɑtʼ] | [ʁɑd] | [l], or [ɫ] | [ʁ] | ġ | 90 | ||
| Ճ ճ | ճէ | ճե | [tʃɛː] | [tʃʼɛ] | [ʤɛ] | [tʃ] | [tʃʼ] | [ʤ] | č̣ | 100 |
| Մ մ | մեն | [mɛn] | [m] | m | 200 | |||||
| Յ յ | յի | հի | [ji] | [hi] | [j] | [h]3, [j] | y | 300 | ||
| Ն ն | նու | [nu] | [n] | n | 400 | |||||
| Շ շ | շա | [ʃɑ] | [ʃ] | š | 500 | |||||
| Ո ո | ո | [o] | [vo] | [o], komence [vo]4 | o | 600 | ||||
| Չ չ | չա | [tʃʰɑ] | [tʃʰ] | č | 700 | |||||
| Պ պ | պէ | պե | [pɛː] | [pʼɛ] | [bɛ] | [p] | [pʼ] | [b] | p | 800 |
| Ջ ջ | ջէ | ջե | [ʤɛː] | [ʤɛ] | [tʃʰɛ] | [ʤ] | [tʃʰ] | ǰ | 900 | |
| Ռ ռ | ռա | [rɑ] | [ɾɑ] | [r] | [ɾ] | ṙ | 1000 | |||
| Ս ս | սէ | սե | [sɛː] | [sɛ] | [s] | s | 2000 | |||
| Վ վ | վեւ | վեվ | [vɛv] | [v] | v | 3000 | ||||
| Տ տ | տիւն | տյուն | [tʏn] | [tʼʏn]5 | [dʏn] | [t] | [tʼ] | [d] | t | 4000 |
| Ր ր | րէ | րե | [ɹɛː] | [ɹɛ]6 | [ɾɛ] | [ɹ]6 | [ɾ] | r | 5000 | |
| Ց ց | ցո | [tsʰo] | [tsʰ] | c‘ | 6000 | |||||
| Ւ ւ | հիւն | N/A7 | [hʏn] | [w] | [v]8 | w | 7000 | |||
| Փ փ | փիւր | փյուր | [pʰʏɹ]9 | [pʰʏɾ] | [pʰ] | p‘ | 8000 | |||
| Ք ք | քէ | քե | [kʰɛː] | [kʰɛ] | [kʰ] | k‘ | 9000 | |||
| Aldonitaj dum la 13-a jarcento | ||||||||||
| Օ օ | օ | [o] | [o] | ò | N/A | |||||
| Ֆ ֆ | ֆէ | ֆե | [fɛː] | [fɛ] | [f] | f | N/A | |||
| carta | tradicia grafio | reformita grafio | klasika armena | orient-armena | okcident-armena | klasika armena | orient-armena | okcident-armena | klasika armena (ISO 9985) |
numera valoro |
| Elparolo | ||||||||||
| Nomo | Elparolo | Transliterumado | ||||||||
Interpunkcio kaj diakritaj signoj [redakti]
| Signo | Nomo | Signifo | |
|---|---|---|---|
| Ligaturo | և | Ech` wiwn | citilo |
| Diakrita signo | ՙ | modifilo duonringo maldekstren? | |
| ՚ | modifilo duonringo dekstren? | ||
| ՛ | Shesht | Marque d'emphase de modificateur | |
| Interpunkcio | ՜ | Bac`aganch`akan nshan | krisigno |
| ՝ | Bowt` | komo | |
| ՞ | Harc`akan nshan | demandosigno | |
| ՟ | Pativ | signo de mallongigo | |
| ։ | Verjhaket | Punkto | |
| ֊ | Ent`amnay | streketo | |
