Bromobenzeno
Bromobenzeno | |||||
Plata kemia strukturo de la Bromobenzeno | |||||
Tridimensia kemia strukturo de la Bromobenzeno | |||||
Alternativa(j) nomo(j) | |||||
| |||||
Kemia formulo | |||||
CAS-numero-kodo | 108-86-1 | ||||
ChemSpider kodo | 7673 | ||||
PubChem-kodo | 7961 | ||||
Fizikaj proprecoj | |||||
Aspekto | senkolora aŭ flaveca likvaĵo | ||||
Molmaso | 157,010 g·mol−1 | ||||
Denseco | 1,474g cm−3 | ||||
Fandpunkto | -30,7 °C[1] | ||||
Bolpunkto | 156,2 °C[2] | ||||
Refrakta indico | 1,5597[3] | ||||
Ekflama temperaturo | 51 °C | ||||
Memsparka temperaturo | 565 °C[4] | ||||
Solvebleco | Akvo:0,446 g/L | ||||
Mortiga dozo (LD50) | 2380 mg/kg (buŝe) | ||||
Sekurecaj Indikoj | |||||
Riskoj | R10 R38 R51/53 R39/23/24/25 R23/24/25 | ||||
Sekureco | S 61 S45 S36/37 | ||||
Pridanĝeraj indikoj | |||||
Danĝero
| |||||
GHS Damaĝo Piktogramo | |||||
GHS Signalvorto | Damaĝa substanco | ||||
GHS Deklaroj pri damaĝoj | H226, H315, H411 | ||||
GHS Deklaroj pri antaŭgardoj | P210, P233, P240, P241, P242, P243, P264, P273, P280, P302+352, P303+361+353, P321, P332+313, P362, P370+378, P391, P403+235, P501[5] | ||||
(25 °C kaj 100 kPa) |
Bromobenzeno aŭ C6H5Br, ankaŭ konata kiel "fenilbromido" estas grupo da halogenaj benzenoj estigataj per substituado-reago inter la bromo kaj benzeno donante la bromidon de hidrogeno kiel flankprodukton. La nomo strikte rilatas al la bromo-molekulo ligita al unu benzena ringo. Ĝi estas senkolora aŭ palflava likvaĵo, toksa substanco, kun agrabla odoro, uzata en kemiaj sintezoj.
Sintezoj[redakti | redakti fonton]
Sintezo 1[redakti | redakti fonton]
Sintezo 2[redakti | redakti fonton]
Sintezo 3[redakti | redakti fonton]
- Preparado ekde la "fenilmagnezia bromido":
Sintezo 4[redakti | redakti fonton]
Sintezo 5[redakti | redakti fonton]
- Preparado ekde la "bromofenolo":
Sintezo 6[redakti | redakti fonton]
- Preparado ekde la "benzenosulfonata acido":[8]
Sintezo 7[redakti | redakti fonton]
- Preparado ekde la "2-bromotolueno"[9]:
Reakcioj[redakti | redakti fonton]
Reakcio 1[redakti | redakti fonton]
- Konvertado al benzeno:
Reakcio 2[redakti | redakti fonton]
- Konvertado al fenolo:
Reakcio 3[redakti | redakti fonton]
- Konvertado al "fenilmagnezia bromido":[10]:
Reakcio 4[redakti | redakti fonton]
- Konvertado al "trifenil-metanolo"[11]:
Reakcio 5[redakti | redakti fonton]
Reakcio 6[redakti | redakti fonton]
- Konvertado al "dumetila bromobenzeno" en ĉeesto de bromoetano:[12]:
Reakcio 7[redakti | redakti fonton]
- Konvertado al benzofenono:
Literaturo[redakti | redakti fonton]
- Alfa Aesar
- NIST National Institute of Standards and Technology
- Cameo Chemicals
- Chemguide
- Designer Drug
- Science Direct
- Michigan State University
- Cliffs Notes
Vidu ankaŭ[redakti | redakti fonton]
- Klorobenzeno
- Jodobenzeno
- Alilbenzeno
- Fenilpropionata acido
- Propilbenzeno
- Anizolo
- Hans Meerwein
- Benzoata acido
Referencoj[redakti | redakti fonton]
- ↑ Chemical Book
- ↑ Libretexts
- ↑ Sigma Aldrich
- ↑ Merck Millipore
- ↑ PubChem
- ↑ PrepChem
- ↑ Brainly
- ↑ Study.com
- ↑ Nanotechnology in Catalysis: Applications in the Chemical Industry, Energy ...
- ↑ Chegg Study. Arkivita el la originalo je 2020-01-15. Alirita 2020-01-15.
- ↑ Odinity
- ↑ Tandfonline